251. Žid-smrad - kolovrat!

18.09.2011 05:07

Takéto a podobné detské pokriky sa ozývali ešte v dobách môjho detstva za mojími rovesníkmmi inej, než slovenskej, evanjelickej či katolíckej náboženskej príslušnosti. Zaujímavé : za dievčatami nie. A predsa - BOLO   P O   vojne!! Ba dokonca hoc´aj detská, ale závisť sa prejavila, keď ja som si môhol ihrať so susedkou Júdou Koložvárych. Keď ma pán Grümann pozval ako veľkého - bolo mi čosi po 4.roku života na dišputu do ich domu pri Centále v Tisovci - hoj´to sa len tak ovrávačky sypali. Prečo že takto zo široka? Pretože veľmi málo ľudí dnes vie, resp. CHCE VEDIEŤ, čo to bol holocaust, čo to bola fyzická likvidácia židou v dobách 2. svetovej vojny za účelom prisvojenia si UKRADNUTIA ICH MAJETKU. Furt sa válčilo za majetok... . Ale to bol Tisovec. Ako to bolo na Slovensku - v Čechách ni inakši, dá sa domyslieť. Pred pár dňami slovenská PRAVDA uverejnila článoka tak z neho citujem priamo:

"    Župan Dudáš predbehol vládu

Radikáli vo vláde nachádzali aktívnych stúpencov a spolupracovníkov na regionálnej i lokálnej úrovni. Tí nezriedka prichádzali s iniciatívou a zdola poskytovali podnety na prehlbovanie a rozširovanie protižidovskej legislatívy.

"Vari najhorlivejšie si v tomto ohľade počínal šarišsko-zemplínsky župan Andrej Dudáš," pripomína Ján Hlavinka z Historického ústavu SAV. "Už koncom marca 1941 vyšla z jeho rozhodnutia vyhláška župného úradu, ktorá všetkým Židom vrátane detí nariaďovala nosiť jasne viditeľné označenie." Na ľavom ramene nad lakťom na vrchnom obleku mali nosiť "dookola prišitú pásku žltej (citrónovej) farby v šírke tri centimetre".

Tu je svedectvo Mirjam Rubinovej z Medzilaboriec, ktorá dnes žije v Izraeli, o príkoriach spojených s nosením tejto pásky: "Na uliciach nás zastavovali deti. Perom alebo ceruzkou skúšali, či sú naše pásky prišité dostatočne. Keď zistili, že niektoré pásky sú len navlečené, veľmi nás bili."

Dudášova vyhláška takmer o pol roka predstihla vládne nariadenie, ktoré Židom starším ako šesť rokov uložilo povinnosť nosiť označenie v podobe šesťcípej Dávidovej hviezdy.

Dalma Holanová-Špitzerová mala vtedy 15 rokov, žila v Liptovskom Mikuláši, otec bol kantorom. Židovský kódex drasticky vstúpil aj do jej života. Z označenia si však nerobila ťažkú hlavu. "Bola som blondína, možno aj preto má mnohí nepovažovali za Židovku, a tak som sa často ukazovala na ulici bez hviezdy," spomína. "Horšie to bolo s ďalšími zákazmi a obmedzeniami, najmä čo sa týka vzdelávania."

Vládne nariadenie totiž predpisovalo: "Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených." Navyše ďalšie vzdelanie nesmeli nadobudnúť ani súkromným vyučovaním. A diplomy získané štúdiom v cudzine nebolo možné v ich prípade na Slovensku nostrifikovať, čiže uznať.

Norimberské zákony na Slovensku  

Hoci väčšina paragrafov tzv. židovského kódexu prevzala - niekedy v prísnejšej podobe - to, čo už bolo prijaté (najmä po septembri 1940), objavili sa v ňom aj viaceré zásadné novinky. Išlo predovšetkým o novú definíciu pojmu Žid na rasovom základe. Za Žida sa podľa kódexu považoval každý, kto pochádzal "najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov". Pritom za židovského starého rodiča sa pokladal ten, kto patril k izraelitskému vierovyznaniu.

Nový bol aj pojem "židovského miešanca". Podľa kódexu ním bol každý, kto pochádzal od "dvoch podľa rasy židovských starých rodičov" a vyznával izraelitskú vieru.

Je síce pravda, že o vymedzenie pojmu Žid sa pokúšalo už vládne nariadenie č. 36 z roku 1939, jeho prípravu však výrazne ovplyvňovali umiernení. "Pracujúca pospolitosť žiada norimberské zákony," nástojil v tejto súvislosti o niečo neskôr denník Gardista, hlásna trúba radikálov. "Koreň židovskej otázky je v židovskej krvi. Treba zabrániť, aby cudzia, menejcenná židovská krv sa vlievala do tela slovenského národa, aby cudzorasoví odporní židáci mohli przniť slovenskú krv."

Kódex prišiel s definíciou na rasovom princípe, ktorej sa dožadovali ľudácki radikáli a ktorá nadchla aj nemeckých nacistov. Oficiálny tlačový orgán ich strany Volkischer Beobachter priniesol správu o židovskom kódexe na titulnej strane pod príznačným názvom Norimberské zákony na Slovensku.

"Nariadenie znamená pre riešenie židovskej otázky na Slovensku míľnik historického významu," uvádzalo sa v komentári novín. Jeho autor osobitne vyzdvihol ustanovenia ohľadne ochrany árijskej krvi (zákaz zmiešaných manželstiev) a fakt, že nové určenie pojmu Žid sa bude týkať aj "10- až 15-tisíc rasových Židov, ktorí podľa doterajších zákonov neboli za nich považovaní".

Židovský kódex uzrel svetlo sveta v dňoch, keď sa na Slovensku nachádzal s oficiálnou návštevou ríšsky minister vnútra Wilhelm Frick. Ten označil nové nariadenie slovenskej vlády za európsky vzor.

"Oveľa staršie a väčšie národy nielenže sa nevedia rozhodnúť pre podobný krok, ale zaujali dokonca postoj, ktorý práve v porovnaní so statočnosťou a rozhodnosťou tohto malého a mladého slovenského národa musíme chápať ako nečasový a váhavý," povedal Frick v rozhovore pre Grenzbote, noviny karpatských Nemcov.

Ponížiť a ožobráčiť. Potom vyhnať 

Kódex treba vidieť aj v kontexte s vyhláškami, ktoré na jeho ustanovenia nadväzovali a ďalej ho rozvíjali. Napríklad už koncom októbra 1941 vyšla vyhláška ministra dopravy a verejných prác (kódex ju iba avizoval), ktorá vylúčila cestovanie Židov v železničných vozňoch 1. a 2. triedy i v spacích vozňoch. Mohli si kúpiť lístok iba do vozňov 3. triedy označených tabuľkou "Pre Židov".

Machovo ministerstvo vnútra zase vydalo vyhlášku a smernice, ktoré upravovali, ako majú zakročiť žandári, ale aj gardisti v prípade nerešpektovania prijatých opatrení. Je zaujímavé, že Mach vo svojich pamätiach, ktoré mu predvlani posmrtne vydala Matica slovenská, sa nezmieňuje ani o kódexe, ani o jednotlivých vyhláškach. Kajá sa za deportácie - nazýva ich "vyvážaním" - ale vraj ani netušil, že slovenský štát posiela Židov na istú smrť.

Z pohľadu deportácií a vyhladzovacích táborov sa ostatne protižidovské zákonodarstvo nezriedka bagatelizuje. Často sa zabúda, že bolo najprísnejšie v Nemcami neokupovanej Európe. Keď otec pani Dalmy Spitzerovej videl, čo sa deje, poslal svoje tri dcéry do Maďarska, kde takýto kódex vtedy nemali.

Historik holokaustu Ivan Kamenec zvykne hovoriť: "Kto by dnes schvaľoval deportácie, leda ten, čo to nemá v hlave celkom v poriadku. Treba sa však pýtať, kto je zodpovedný za to, čo im predchádzalo." A to, čo im predchádzalo, napríklad arizácie, ožobráčilo slovenských Židov, ktorí sa tak stali pre mladý štát sociálnou príťažou. Bolo sa jej treba čo najskôr zbaviť...

Pravdu má etnológ a historik Peter Salner, keď nabáda vidieť hlbší zmysel aj v prvých protižidovských opatreniach a zákonoch. "Ako celok tvorili prvé kamienky mozaiky, ktorá slúžila základnému cieľu - vyradiť Židov zo spoločnosti a pripraviť ekonomické a morálne podmienky na ich neskoršie deportovanie z územia Slovenska."

Stúpenci rehabilitácie Jozefa Tisa opakujú, že bol proti kódexu, lebo ho nepodpísal a vymohol, aby sa doň zapracovali takzvané prezidentské výnimky. Prezident však nikdy nepodpisoval vládne nariadenie. A tých výnimiek udelil okolo 1 100. Týkali sa najmä osôb, ktorých znalosti a schopnosti boli nevyhnutné pre chod slovenského hospodárstva.

Nie, Tiso rasový základ kódexu neodmietol. Židov predsa považoval za "škodcov" slovenského národa. "Čo sa týka Židov, ich bezočivosť musela dostať odpoveď v prísnejšom pokračovaní," povedal päť dní po vydaní vládneho nariadenia."

Podrobne a ďalšie údaje - nech sa páči prejsť na: spravy.pravda.sk/zid-nesmel-byvat-na-hlinkovej-ulici-d6k-/sk_domace.asp?c=A110914_132516_sk_domace_p12 .

Predpokladám, že v tomto kontexte je aj môj predchádzajúci článok, že všetko začalo v Norimberku viac pochopiteľný. Lebo 1.ČSR a PR bola nazaj trňom v oku všetkým diktátorom. Z prava ale aj z ľava. Preto aj gnss. Stalin prvorade MUSEL presťahovať poliakov k Odre & Nise aby schľamstol Podkarpatskú Rus - a tým aj zlikvidoval DEMOKRATICKé Československo. Kde všetky národnosti, MENšINY, mali svoje práva zaručené. Bez ohľadu na to či to boli židia, cigáni, rusíni či maďari, poliaci či nemci. Neexistovali KASTY natož dákí umelý hyd RÓMOVIA. To sú tvorovia väčšinou cigánskeho pôvodu práce sa štítiaci, na dávkách žijúci, hygienu nedodržujúci, na demokracii parazitujúci, etc. Podľa hesla: Čo je tvoje je aj moje; Čo je moje - do toho ťa NIč! Preto aj nejaký nedorobený scenárista so svojou perepúťou vymysleli názov ROMOVIA  a tak - najskôr na východe Slovenska, teraz v severných Čechách dochádza k ohýbaniu §§. K pozitivnej diskriminácii. Na počiatku bol ale čierny pondelok 12. septembra 1938. NEZABUDNITE; PAMÄTAJTE!

Pavel Ján Buvala

—————

Zpět